wz

.[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]


Láska, ktorá vždy zabolí...

Je nádherný slnečný deň, mesto sa hýbe a dýcha svojím betónovým dychom všedných rán, stojím pred bránou vedúcou do večnosti a zisťujem, že nesiem so sebou nielen posledné žlté kvety, na ktoré tak rád s dojatím pozeral ako rástli, rozvíjali sa, zažiarili farbou slnka v plnej nádhere až po pomalé uvädanie, zoschnutie a zahynutie, ale aj veľkú hrču kdesi vo vnútri s obrovskou ťarchou tlačiacou ma k predklonu. Michal, familiárne volaný Miško sa na mňa šťastne usmieva zo šumiacich listov stromov a z diaľky ma víta mávajúc oboma rukami...
- Pani, potrebujete niečo?
Stojím pri bráne o ktorú sa opieram hľadiac uprene na strom chtiac všetky listy odhrnúť, aby som ho znovu videla šťastného a usmiateho mávajúc mi na pozdrav... placho sa stiahol do sýtej zelene... zrýchlený tlkot srdca mi napovedal, že som ho naozaj videla.
Sadla som si na ponúknutú stolicu na vrátnici, vypila za pohár vody, ťarcha zo mňa celkom opadla a srdce pumpovalo krv znovu vo svojom pravidelnom rytme. Pred vnútorným zrakom som ešte stále mala obraz jeho šťastne usmiatej tváre...
Za kým idete?
Znovu, už neviem po koľký krát, sa ma pýtal na prvý pohľad sympatický pán. Neodbytné otázky ma celkom vrátili do reality.
Viete, máme tu viac ľudí, musíte mi povedať, za kým idete...
Za Michalom..., odpovedala som a vzápätí som dostala informácie, kde a kadiaľ sa k nemu dostanem.

Michal bol živé neposedné dieťa. Matka ho milovala volajúc ho slniečko moje. Otca videl veľmi málo, pracoval mimo domu a prespával u jeho rodičov. Zväčša sa zastavil doma dva či tri krát do roka a cez dovolenku. Michal cítil, že niečo nie je v poriadku a keď sa ho chalani v škole pýtali, kde má tatu, s nevôľou odpovedal, že zarába peniaze, aby si mohli postaviť nový dom (tak mu hovorila matka). Po narodení tretieho súrodenca viac už domov neprišiel. Otec mu chýbal a potajmä plakal, najviac počas vianočných sviatkov.
Jeho potešením sa stalo čítanie kníh. Nebolo jednej knihy v knižnici, ktorú by neprečítal a ku ktorej by nemal nejaký svoj komentár alebo zvedavé otázky či kritiku. Matke pomáhal s prácami pri svojich ďalších súrodencoch, bol prosto chlapec, ktorý sa uťahoval do samoty až do chvíle, keď mu spolužiak povedal, že jeho mama je ... a preto jeho otec nechodí domov. Po prvý krát sa do krvi bil so spolužiakom a vylieval tak zo seba všetku bolesť, žiaľ a smútok, čo ho kvárili, aj keď na to nechcel myslieť. Spolužiak to odležal v nemocnici a on, dostal dvojku z chovania. Získal však rešpekt u spolužiakov, už do neho nik nezadrapoval s rečami o jeho otcovi a matke. Časom mal svoju bandu, keďže veľa čítal a cestopisy vedel takmer naspamäť, dokázal zaujímavo hovoriť o cudzích krajinách, kultúrach rôznych národov a vymýšľal si žartovné krátke poviedky, rýmovačky na učiteľky, spolužiakov, ľudí ktorých poznal a ku tomu aj bájky s poučeniami. Stal sa vodcom a bol ním aj na strednej škole. Tam sa však dal do spolku s nie dobrými a nie poslušnými chlapcami Hippiesákmi, ktorí ani nevedeli čo vlastne predstavuje hnutie Hippies.
Počúval zahraničné stanice, mal natočené magnetofónové pásky Karla Kryla, a piesne naučil kamarátov počúvať, rozumieť textom. Jeho slobodomyseľný duch odmietal socialistickú uniformitu s nezmyselnými heslami, čo dával otvorene najavo, až sa dostal na políciu, kde ho riadne do modra zbili, ale do väzenia sa nedostal. Odvtedy z duše nenávidel socialistické zriadenie ako také a písal protikomunistické rýmovačky, ktoré sa naučil naspamäť, aby ich u neho polícia ani náhodou nenašla, ak by sa znovu dostal do jej spárov.
Prišla vojenčina, pred nástupom navštívil otca a otvorene sa ho spýtal, prečo ich opustil a žije s druhou ženou. Dôvod bolo prostý, matka odmietla ísť bývať k jeho rodičom a on zase odmietol naďalej bývať u jej rodičov, hlavne kvôli jej matke, ktorá mala vraj "veľkú hubu" a riadila život svojej dcére tak, že sa od nej nevedela odpútať. Napokon si našla druhého muža a otehotnela. Vtedy nastalo pre ňu nadobro peklo na zemi. Jej matka ju išla zmiešať so zemou za takú hanbu, decko s druhým chlapom... až nakoniec to už nevedela uniesť, začala potajomky popíjať a matku nepočúvala. Keď však toho bolo priveľa aj na vola, ponižovania, podceňovania, urážania, nadávok, ušla z domu bez detí. Odsťahovala sa k druhovi a platila na deti výživné.
Michal sa zaľúbil a oženil. Rodičia obaja bez partnerov ho odviedli k oltáru. Len čo stará matka začala zasahovať aj od jeho života tak, ako to robila s jeho matkou, okamžite sa odsťahoval k svokre a hľadal si zamestnanie s bytom. Našiel ho a po roku už obývali dvojizbový štátny byt, stal sa štátnym zamestnancom chodiac v uniforme modrej armády - železničiarov. Potlačil v sebe negatívne pocity a ľútosť nad tým, že ho vychovala stará matka, hoci má oboch rodičov, no časom s pribúdajúcimi starosťami a manželskými ťažkosťami z neho začala priam vytekať von agresia, ktorú roky potláčal. Takmer so zúrivosťou sa pustil do písania básničiek vylievajúc zo seba horkosť a všetok bôľ. Začal popíjať a keď ho manželka nechcela ani vidieť pripitého.... turnusové voľná preflámoval po krčmách a keď sa inak nedalo, prespal na lavičke v parku alebo u niekoho zo známych predebatoval zbytok noci. Domov sa snažil ísť podľa možnosti triezvy, aj keď vedel, že dostane hubovej polievky a bude aj tichá domácnosť. Svoj domov mal len tam, kde mal manželku s deťmi a ťažkú hlavu s uboleným srdcom mohol len doma skloniť, len pri rodine si mohol aj oddýchnuť.
Ženy, alkohol a ubolené srdce plné lásky i nenávisti zároveň...
Prestal piť a časom znovu začal, znovu prestal a znovu začal a tak to išlo dokola až kým deti nevyrástli. Stal sa večným hľadačom, nespokojným, kritickým a pritom plachým, bezbranným a chvíľami nadobro zúfalým človekom.
Poznala som ho ako chlapca a navrhla som mu, aby mi tykal, čo vtedy považoval za vyznamenanie, lebo starším od seba musel povinne vykať (tak ho učila stará matka), aby mal odstup od starších ľudí. Chodil pravidelne do knižnice a neskôr za mnou vždy keď cítil, že to už nevie uniesť a má silnú depresiu. Vyplakal sa (pri recitovaní básničiek vždy plakal) , vyžaloval, ponadával na celý svet a išiel domov k manželke a deťom už skľudnený. Vždy recitoval svoje básničky a objasňoval kedy a komu ich v duchu písal a venoval. Tak rokmi vznikol medzi nami čistý priateľský vzťah, keďže som ho brala takého akým je a on mňa takisto. Rozumeli sme si aj bez slov... (veľa krát povedal, že mojim deťom závidí mamu. )
Prešli roky, jeho deti odišli z domu pracovať "do sveta." Doslova som ho hnala do vydania knižôčky básní, neustále som ho povzbudzovala, aby sa rozhodol, že jeho rýmovačky majú čo povedať človeku, mnohé sú nadčasové a vyvierajú mu rovno zo srdca... Konečne nabral odvahu a na vlastné náklady knihu vydal, rýchlo ju rozpredal svojim známym i menej známym, v rodisku, kde ho poznali, kolegom v práci a niekoľko kusov aj knižniciam. Upäl sa na písanie a neustále zo seba vylieval svoj svetabôľ a ľútosť nad strateným detstvom bez žijúcich rodičov, tvrdosťou výchovy starej matky, vlažnosťou citov a ľahostajnosťou u ľudí s ktorými bol v styku... Srdce bolelo a bolelo, zalieval bolesť alkoholom, otupoval ju tak, až mu v mužnom veku, kedy je obvykle mužský rod plný tvorivých síl, nevydržalo a prasklo.
Napísal mi:
Vstúpil som do vašich životov dvanástkou nohou (dvanástka predstavuje u neho Ukrižovaného s Jeho dvanástimi apoštolmi)
Do vašich životov sa vpletiem, do tepien večnosti,
Anežka, Čakanka moja, možno za tebou prídem a  narobíme detské hlúposti.
 Prišiel...
ale oznam o tom, že mu prasklo srdce a posledná rozlúčka sa koná na Olšanských cintorínoch v Prahe. Išla som za ním s kvetmi farby slnka, ktorú miloval a on mi prišiel naproti, zjavil sa mi v korune stromu so šťastným úsmevom na tvári mávajúc mi na pozdrav...
Živý chlapec, bujarý mládenec, šťastím i nešťastím zmietaný muž vstúpil do môjho života a zostal v ňom aj s tou "dvanástkou nohou". Kráčala som s ním a pomáhala mu uniesť kríž lásky k životu...
Lásky, ktorá vždy zabolí... bezpodmienečnej priateľskej lásky.

[ Späť | Obnoviť ]

 

Moje www stránky
     
Cezmín:
http://cezmin.wz.cz
          Vianoce: http://vianocesk.wz.cz/ 
          Veľká noc:
http://velkanoc.ic.cz/
          Svadba:
http://svadbask.unas.cz 
          Bylinky:
http://bylinky.czweb.org/ 
          Moji psi:
http://mikinka.czweb.org 
          Cemetery:
http://cemetery.zaridi.to 
          Príroda:
http://milujempanip.wz.cz/ 
          Zo života:
http://svetbabik.czweb.org/ 
          Miss sveta z Indie:
http://aishwarya.wz.cz 
          Obec H.Chlebany:
http://hornechlebany.unas.cz/ 
          Kóma - prežila svoju smrť:
http://gloriapolo.czweb.org 
          Christmas all the year:
http://vianocechristmas.czweb.org/ 
          Hobby CBRSK Horné Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz 
          Múdra ako rádio:
http://mudraakoradio.euweb.cz/ 
          Milujem pani Prírodu:
http://eufrosyne.wz.cz/ 
          Ľudový básnik:
http://michalkrpelan.wz.cz/   
          Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org/ 
          Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz/ 
          Hobby:
http://www.cbrsk.php5.sk/  
          Cezmín:
http://cezmin.czweb.org/ 
          Vianoce:
http://vianocesk.ic.cz/ 
          Stránky urobené zdarma iným
          
Dieťa a jeho práva:
http://dieta.czweb.org/ 
          Buldog english:
http://rudovaetuda.czweb.org 
          Cébečkár a jeho olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz 
          Kresťanský spolok CB seniorov ČR:
http://rannisedmicka.ic.cz

 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 
amen